Gymnázium, Alejová 1, Košice

Sylaby maturitných zadaní pre štvorročné štúdium



SYLABY MATURITNÝCH ZADANÍ PRE ŠTVORROČNÉ GYMNÁZIUM


PREHĽAD OKRUHOV MATURITNÝCH ZADANÍ Z LITERATÚRY
 
1. Epická poézia – veršový systém
Epická poézia - rytmus, rytmická zviazanosť reči básne. Sylabický veršový systém. Básnické
prirovnanie, anafory, metafora, vonkajšia kompozícia – nadpis, strofa, verš – spev.
Povinní autori a diela:
H. Gavlovič: Valaská škola – vlastný výber;
S. Chalupka:Mor ho!;
J. Botto: Smrť Jánošíkova.

2. Krátka epická próza – poviedka
Próza – rytmicky neviazaná reč. Vonkajšia a vnútorná kompozícia poviedky. Autorská koncepcia literárnych postáv, charakteristika postáv, štylisticko-lexikálna analýza jazyka a jej význam pre estetickú pôsobivosť diela. Krátka epická próza – poviedka, novela, nespoľahlivý rozprávač.
Povinní autori a diela:
M. Kukučín: Keď báčik z Chochoľova umrie;
J. G. Tajovský: Maco Mlieč.

3. Lyrická poézia – metrika, štylizácia
Lyrická poézia – metrika, štylizácia, druhy lyriky, voľný verš, čistá lyrika, asociatívny text,
systemizácia. Sylabicko-tonický (prízvučný) princíp rytmickej zviazanosti verša. Vyvodenie pojmu stopa. Identifikácia trocheja a daktylu vo veršoch. Pojem metonymia, štylisticko-lexikálna analýza textu. Symbol ako prostriedok štylizácie básnického textu. Sonet, óda. Rýmová schéma sonetu, štandardný trojstupňový typ vnútornej kompozície sonetu. Kompozícia lyrickej básne. Epiteton. Lyrické posolstvo básne. Interpretácia nálady, emocionálneho zafarbenia básne.
Povinní autori:
I. Krasko – vlastný výber;
A. S. Puškin;
M. J. Lermontov;
J. V. Sládek.

4. Krátka epická próza – novela, vnútorný monológ
Určenie slohových postupov rozprávanie, opis, úvaha. Vyvodenie chronológie v epickom diele – epický čas. Dejový plán diela, významový (myšlienkový) plán diela. Novela. Vnútorný monológ. Fázy vnútornej kompozície v známych žánrových formách (poviedka, novela). Autorská koncepcia postáv a ich úloha vo významovej rovine umeleckého diela.
Povinný autor a dielo:
Timrava: Ťapákovci.

5. Epická poézia – jamb, časomiera
Epika ako literárny druh. Vyvodenie jambickej stopy. Anakrúza – predrážka. Tvorba jambických veršov s ankrúzou – „nepravý“ jambický verš. Rým. Identifikácia „druhého“, myšlienkového plánu diela. Vyvodenie rytmického princípu pri striedaní prirodzene dlhých a krátkych slabík, pojem časomiera. Tvorba daktylo-trochejských časomerných veršov (iba na základe prirodzenej dĺžky). Epos. Kompozícia a štylistika antického a klasicistického eposu.
Povinný autor a dielo:
J. Kollár: Predspev zo Slávy dcery.

6. Veľká epická próza – román
Veľká epická próza – román, druhy románu, reťazový kompozičný postup, prúd autorovho vedomia, retrospektívny kompozičný postup, súčasná veľká epická próza - postmoderna. Priamy (subjektívny) rozprávač. Horizontálne členenie textu: pásmo rozprávača a pásmo postáv. Monológ, dialóg. Identifikácia vševediaceho a priameho rozprávača. Identifikácia fáz kompozičnej osnovy románu. Vysvetlenie funkcie jazykových prvkov v celkovej myšlienkovej a estetickej pôsobnosti diela. Transformácia reči postáv do autorskej reči a autorskej reči do reči postáv.
Povinní autori a diela:
A. S. Puškin: Kapitánova dcéra;
M. Kukučín:Dom v stráni.

7. Dramatická literatúra – všeobecné otázky
Divadelná hra ako literárna forma. Vonkajšia kompozícia drámy – dejstvo, výstup. Ďalšie
horizontálne členenie drámy (dramatická postava, replika, monológ, dialóg, autorská poznámka). Súvisiace pojmy: herec, režisér, dramaturgia. Inscenačné formy: divadelné predstavenie, film, televízna hra, rozhlasová hra. Analýza kompozície dramatického diela (kompozičnej osnovy). Verbalizácia vlastného diváckeho zážitku. Spoločné a odlišné kompozičné vlastnosti divadelnej hry v porovnaní s veršovanou a neveršovanou epikou.
Povinní autori a diela:
W. Shakespeare: Hamlet;
J. G. Tajovský: Statky-zmätky.

8. Lyrická poézia – druhy lyriky
Spoločenská lyrika a ľúbostná lyrika. Básnický protiklad (kontrast), významový paralelizmus. Tvorba veršov s využitím kontrastu a paralelizmu.
Povinní autori a diela:
A. Sládkovič: Marína – podľa vlastného výberu;
I. Krasko – podľa vlastného výberu.

9. Dramatická literatúra – komická dráma
Komédia (veselohra). Fraška. Humor a hyperbola (zveličenie). Charakterový typ postavy. Modelová inscenácia vybraných výstupov a scén. Dramatizácia textu humoristickej poviedky. Štylistické prostriedky navodzujúce humorný charakter diela. Fázy kompozičnej osnovy.
Povinní autori a diela:
J. Palárik: Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch;
Moliére: Lakomec.

10. Veľká epická próza – druhy románu
Sociálny román a psychologický román. Sociálny typ postavy. Autorská štylizácia reality. Klasifikácia žánrových foriem a druhov románu. Analýza horizontálnej kompozície diela
(kompozičná osnova). Identifikácia druhu rozprávača. Analýza autorskej koncepcie postáv. Štylisticko-lexikálna analýza jazyka a hľadanie funkcie jazykových prvkov.
Povinní autori a diela:
M. Kukučín: Dom v stráni;
J. C. Hronský: Jozef Mak,
E. M. Remarque: Na západe nič nového.

11. Krátka epická próza - nespoľahlivý rozprávač
Nespoľahlivý rozprávač. Klasifikácia druhov rozprávača. Začlenenie vnútorného monológu doobsahovej a myšlienkovej koncepcie diela: vnútorný monológ ako komentár k deju, resp. vnútorný monológ ako reflexia (úvaha). Tvorba krátkej poviedky s využitím vnútorného monológu. Odlíšenie vnútorného monológu od vnútornej repliky postavy.
Povinní autori a diela:
Timrava: Ťapákovci;
J. G. Tajovský: Maco Mlieč;

12. Lyrická poézia – voľný verš
Voľný verš. Identifikácia náhradných rytmotvorných činiteľov (opakovacie figúry, medziveršové pauzy, dôrazové vrcholy veršov, rytmizovaná intonácia – frázovanie). Pásmo. Pojmy impresionizmus a senzualizmus v poézii. Reflexívna lyrika, duchovná (náboženská) lyrika. Klasifikácia druhov lyriky. Interpretácia lyrického odkazu básne. V texte básne identifikovať lexikálne, štylistické, kompozičné a rytmotvorné prostriedky. Porozumenie básne usporiadať do osnovy a prepracovať do ucelenéhovýkladového textu.
Povinní autori (zbierka podľa vlastného výberu):
J. Smrek, R. Dilong, J. Seifert.

13. Veľká epická próza – reťazový kompozičný postup
Reťazová kompozícia. Oslabená organizácia sujetu v dielach s reťazovou kompozíciou. Porovnanie diel s klasickou (päťfázovou) kompozičnou osnovou a diel s reťazovou kompozičnou osnovou. Charakteristické prvky v epickom diele (prozaickom,, básnickom i dramatickom). Rozdiely v dramatickej línii rozprávania pri použití odlišných kompozičných postupov. Lyrizácia štýlu epickej prózy. Lyrizovaná próza. Monumentalizácia (osôb, prírodných javov), idealizácia postáv, animizácia zvierat a vecí, personifikácia v próze. Tvorba umeleckého opisu prírodnej scenérie alebo človeka prostredníctvom jazyka s prvkami lyrizmu (poetizácia).
Povinní autori a diela:
D. Chrobák: Drak sa vracia;
J. C. Hronský: Jozef Mak.

14. Dramatická literatúra - tragická dráma
Tragédia. Antické divadlo a antická tragédia. Jednota nemennosti (miesta), ohraničenosti (času) a (stálosti) charakterov postáv. Klasická kompozícia drámy. Osudovosť ako určujúci princíp dramatickej línie antickej tragédie. Inscenácia scén z určenej tragédie. Návrh režijnej koncepcie hry, návrh dekorácií a kostýmov. Dramatizácia krátkej poviedky s tragickým zameraním.
Povinní autori a diela:
Sofokles: Antigona;
W. Shakespeare: Hamlet;
I. Bukovčan: Kým kohút nezaspieva.

15. Lyrická poézia – čistá lyrika, automatický text
Čistá lyrika (absolútna, neintencionálna lyrika) a zvukomaľba. Voľné priraďovanie lyrických pasáží. Interpretácia významovo (sémanticky) otvorených lyrických básní. Lexikálne, štylistické, kompozičné a rytmotvorné činitele. Prezentácia polytematickej a neintencionálnej básne. Štylisticko-lexikálna a zvuková analýza textu, vyvodenie lyrického posolstva diela priamo z jazyka básne. Asociatívny básnický text, automatický text. Expresívnosť, básnická slovná hračka, eufónia (ľubozvučnosť). Optická báseň, kaligram. Vytvorenie optických textov na základe analógie medzi obsahom textu a priestorovým stvárnením. Asociatívnosť ako vedomé alebo podvedomé radenie segmentov básnickej výpovede, logické, vecné, citové alebo zvukové väzby medzi týmito segmentmi. Princíp vzniku automatického textu.
Povinní autori (zbierka podľa vlastného výberu):
I. Krasko, R. Dilong.

16. Netradičná epická próza – prúd autorovho vedomia
Hlbinná psychológia. Asociácia. Prúd autorovho vedomia, bezsujetová próza. Analýza horizontálnej kompozičnej štruktúry diela. Identifikácia druhu rozprávača. Princíp neurčitosti v rozprávaní, identifikácia výrazových prostriedkov, na ktorých je neurčitosť vybudovaná. Identifikácia segmentov, ktoré obsahovo súvisia, ale sú umiestnené bez časovej a logickej súvislosti. Koncepcia non–realistických, bizarných a nadprirodzených postáv či netradičných rozprávačov. Dejový plán textu, významový plán textu. Esteticko-spoločenský prínos diela. Hodnotenie diela.
Povinný autor a dielo:
D. Dušek: Kufor na sny.

17. Dramatická literatúra – absurdná dráma
Nonsens, gag, pointa. Slovná hračka ako prostriedok humoru a satiry. Absurdná dráma, absurdné divadlo. Irónia. „Absolútne anekdoty“, zmysel ich pointy. Interpretácia absurdných dramatických textov. Identifikácia logických zlomov medzi replikami ako prostriedku štruktúry absurdnej drámy. Určenie funkcie jednotlivých jazykových prostriedkov vzhľadom na myšlienkové posolstvo. Návrh režijnej koncepcie inscenovania hry. Dramatická úprava absolútnej anekdoty na jednoaktovku.
Povinní autori a dielo:
M. Lasica – J. Satinský: Soirée.

18. Veľká epická próza – retrospektívny kompozičný postup
Retrospektívny kompozičný postup. Zobrazenie kompozície pomocou plošných modelov. Význam narúšania epickej chronológie, spätosť kompozičnej organizácie sujetu s dejovou, estetickou a myšlienkovou stránkou diela. Analýza kompozičnej osnovy, zobrazenie nechronologického usporiadania kompozičných jednotiek diela plošným modelom. Identi- fikácia rozprávača. Hodnotenie diela a) s ohľadom na autorský zámer a dobový (skupinový) umelecko-estetický program, b) z hľadiska hodnotovej orientácie čitateľa, c) vo svetle spoločenskej tradície.
Povinní autori a diela:
A. Bednár: Kolíska;
L. Mňačko: Ako chutí moc;
J. D. Salinger: Kto chytá v žite.

19. Súčasná lyrická poézia
Interpretácia básne a jej individuálne vyjadrenie formou hlasného čítania. Zvuková, lexikálna,
syntaktická a štylistická analýza veršov. Populárna pieseň.
Povinní autori (zbierka podľa vlastného výberu):
M. Válek: Dotyky
M. Rúfus: Zvony

20. Súčasná epická próza – postmoderna
Postmoderna. Palimsest a persifláž. Satira ako štylistický jav a žáner. Klasifikácia žánrových foriem epiky. Identifikácia kompozície, deformácia epického času a chronológie. Štylisticko-lexikálna analýza diela, identifikácia prvkov absurdnosti a nonsensu v sujete. Imaginatívny prístup autora k časovým a priestorovým súvislostiam. Parafrázovanie ustálených a všeobecne známych spôsobov vyjadrovanie predchádzajúcich autorov (médií, vedeckých diel). Prvky štylistického nonsensu, alogickosti, ironickej hyperboly.

21. Súčasná epická próza – fantastická a sci-fi próza, detektívny román
Vedecko-fantastická próza. Identifikácia kompozície diela, deformácie epického času a priestoru v rámci diela. Komparácia kompozície ľudovej rozprávky, mýty, starovekého eposu a fantastickej literatúry. Komparácia koncepcie postáv a deja. Fantastický cestopis ako predchodca sci-fi literatúry.Utopistické a globalistické tendencie sci-fi literatúry. Moderné technológie v sci-fi literatúre, sci-fi a fantastická literatúra v počítačových hrách.
Detektívny román, Špecifická kompozícia románu s tajomstvom, vplyv sociálneho a psychologického románu na detektívku: motivácia zločinu a motivácia boja proti nemu. Určenie druhu rozprávača. Identifikácia druhého, významového plánu v detektívke, posúdenie problému etiky v tejto žánrovej forme.

22. Všeobecné otázky literatúry
Vyvodenie pojmu text. Literatúra, vecná literatúra, odborná a polulárno-náučná literatúra. Umelecká literatúra, jej estetická a poznávacia funkcia. Estetický zážitok. Literatúra a umenie. Definícia poézie a prózy z hľadiska rytmickej organizácie reči. Pojmy fantastická a vedecko-technická literatúra a ich zaradenie do systému literatúra. Literatúra faktu. Ústne texty (ústne šírená slovesnosť) a písané texty.

23. Dejiny umenia a umeleckej literatúry – staroveká literatúra
Periodizácia a  prehľad starovekej literatúry, hrdinský epos v orientálnej literatúre, Biblia, mytológia, antický epos - Homér, Vergílius. Prehľad ďalších žánrov - bájka, ľúbostná lyrika, idyla, elégie. vývin a základné princípy antickej drámy, prehľad diel a autorov, analýza Antigony

24. Dejiny umenia a umeleckej literatúry – stredoveká literatúra
Podmienky vzniku veľkomoravskej literatúry. Úlohy misie Konštantína a Metoda. Členenie veľkomoravského literárneho okruhu: prekladová- náboženská, právnická, pôvodná literatúra – žáner legendy. Prehľad pamiatok, analýza – Proglas, Moravsko-panónske legendy. Veľkomoravská tradícia v literatúre. Poveľkomoravské obdobie. Náboženská literatúra a jej žánre - dráma, legendy, prehľad diel. Svetská literatúra šľachtická a jej žánre – kroniky.

25. Dejiny umenia a umeleckej literatúry – humanizmus a renesancia, barok
Charakteristika humanizmu a renesancie a baroka na Slovensku všeobecne.
Humanizmus a  renesancia: M. Rakovský - O spoločenských vrstvách v štáte.... – vyzdvihuje stredne zámožnú vrstvu, charakterizuje jednotlivé spoločenské vrstvy, analyzuje príčiny  nestability štátov - hlavná príčina spoločenská nerovnosť, jazyk - latinčina.  O svetskej vrchnosti – ideál panovníka. J. Jakobeus - Slzy, vzdychy a prosby slovenského národa - jedno z prvých diel s myšlienkou národnej identity, symbolika - Matka Slovákov - opis histórie a vyjadrenie zármutku nad stavom národa, jazyk - latinčina.
Barok : P. Benický - Slovenské verše - kritika spoločenských nedostatkov a jednotlivých vrstiev - napr. šľachta..., slovakizovaná čeština.  H. Gavlovič – Valaská škola mravúv stodola – kompletná analýza obsahu, formy - znelky (nápadky), kompozície, jazyka, posolstva. Matej Bel – Notitia........... – analýza zámeru, obsahu a kompozície, jazyk, význam. . A. F. Kollár- O pôvode a stálom používaní zákonodarnej moci – kritika šľachty a cirkvi, návrh jej zdanenia. J. B. Magin – Apologia – rozvíjanie autochtónnej teórie o slovenskom osídlení na začiatku stredoveku v priestore dnešného Slovenska (t.j. Slováci, resp. ich predkovia patria k pôvodným obyvateľom Slovenska a Maďarov pohostinne prijali) proti názorom prof. Michala Bencsika (Svätopluk predal V.M. za bieleho koňa Maďarom a Slováci patria teda od začiatku k porobeným národom)-argumenty, že Slováci majú mať rovnaké práva ako  Maďari. Pavel Doležal – Gramatika Slavico- Bohemica – príručka gramatiky českého jazyka – v úvode obrana slovenského jazyka.
Vyvodiť záver a porovnanie  uvedených tematických motívov v obidvoch literárnych etapách.
Výklad pojmov humanizmus a renesancia, hlavné znaky humanistickej a renesančnej literatúry, žánre.  Talianska literatúra - Dante, Petrarca, Boccaccio (prehľad). Francúzska literatúra – Rabelais (prehľad). Španielska literatúra- M. de Cervantes Saavedra  (Dômyselný rytier..) . Anglická literatúra- W. Shakespeare, analýza  diela Hamlet

26. Dejiny umenia a umeleckej literatúry - klasicizmus
Hlavné princípy klasicizmu, prehľad žánrov, charakteristika drámy, prehľad  tvorby jej predstaviteľov. Moliére: Lakomec- analýza. Ciele osvieteneckého hnutia v literatúre- predstavitelia. Bernolákovská fáza  slovenského národného obrodenia. Porovnanie vlastenecké myšlienky v tvorbe Jána Hollého a Jána Kollára ( porovnávacia analýza ). Veršový systém klasicizmu a žánrová forma sonetu.

27. Dejiny umenia a umeleckej literatúry – romantizmus
Hlavné princípy a znaky romantizmu. Prehľad predstaviteľov a diel. Analýza diela Chrám Matky Božej v Paríži. Špecifický a zároveň európsky charakter slovenskej romantickej literatúry (teda znaky slovenského literárneho romantizmu). Prehľad žánrov a predstaviteľov. Analýza diel Mor ho!, Smrť Jánošíkova a Zakliata panna vo Váhu a divný Janko. Definovať poviedku ako litererárny žáner. Prehľad autorov poviedok v slovenskej realistickej literatúre  19. stor.– M. Kukučín, J. G. Tajovský, B. S. Timrava. Analýza typických znakov realistickej poviedky - prostredie,  postavy, problémy najmä na základe diel Dies Irae,  Maco Mlieč, Ťapákovci. Porovnanie zobrazenia slovenského ľudu a prírody v tvorbe Pavla Országha - Hviezdoslava a Andreja Sládkoviča (porovnávacia analýza, zaradiť diela do literárneho kontextu). Charakterizujte prozodických systémov ukážok.

28. Dejiny umenia a umeleckej literatúry – realizmus
Definovať román ako liter. žáner. Prehľad rôznych podôb románu – spoločenský, psychologický román, román epopeja, naturalistický román- konkrétni autori a diela – Balzac, Dickens, Flaubert, Standal, Zola, Dostojevskij, Tolstoj. Analýza diela Otec Goriot. Prehľad autorov poviedok v slovenskej realistickej literatúre  19. stor.– M. Kukučín, J. G. Tajovský, B. S. Timrava. Analýza typických znakov realistickej poviedky - prostredie,  postavy, problémy najmä na základe diel Dies Irae,  Maco Mlieč, Ťapákovci. Porovnanie zobrazenia slovenského ľudu a prírody v tvorbe Pavla Országha - Hviezdoslava a Andreja Sládkoviča (porovnávacia analýza, zaradiť diela do literárneho kontextu). Charakterizujte prozodických systémov ukážok.

29. Dejiny umenia a umeleckej literatúry – moderna a avantgarda
Vysvetlenie pojmu literárna moderna v literárno-historických súvislostiach. Porovnanie slovenskej liter. moderny a svetovej moderny. Prehľad tvorby I. Kraska. Charakteristika symbolizmu na základe analýzy ukážok z tvorby I. Kraska. Vysvetlenie pojmov moderna a avantgarda. Charakteristika jednotlivých smerov- zamerať sa hlavne na  symbolizmus, poetizmus, surrealizmus. Prehľad autorov uvedených smerov. Analýza tvorby G. Apollinaira - báseň pásmo, asociatívna metóda, voľný  verš.

30. Dejiny umenia a umeleckej literatúry - povojnové obnovenie naratívnej a intencionálnej prózy
Analýza základných znakov antirománu,  existencializmu, neorealizmu, antidrámy, epického divadla. Prehľad autorov a ich základných diel ( A. R. Grillet, J. P. Sartre, A. Camus, A. Moravia, S. Beckett, F. Dürrenmat, V. Havel ). Analýza poviedky Múr.
Vysvetlenie spoločensko-historického kontextu a pojmov samizdat, exilová literatúra,  cenzúra, autocenzúra. Prehľad autorov: G. Orwell – Zvieracia farma, 1984,  A. Solženicyn – Súostrovie Gulag, Jeden deň Ivana Denisoviča (analýza diela), B. Pasternak – Doktor Živago,  M. Kundera – Žert, P. Kohout, J. Škvorecký, V. Havel – Audience, D. Tatarka – Démon súhlasu, L. Mňačko – Ako chutí moc (analýza diela),
Porovnať prístup autorov k téme a ich ideologické  východiská  v súvislosti  s periodizáciou  vývinu slovenskej prózy po  roku 1945 . Prehľad autorov – F. Hečko – Svätá tma, D. Tatrka – Farská republika, V. Mináč– Generácia, Smrť chodí po horách, A. Bednár – Sklený vrch, Kolíska (analýza), R. Jašík – Mŕtvi nespievajú, Námestie sv. Alžbety (analýza), L. Mňačko – Smrť sa volá Engelchen, L. Ťažký – Amenmária, Evanjelium čatára Matúša,  V. Šikula – Majstri, Muškát, Vilma


PREHĽAD OKRUHOV MATURITNÝCH ZADANÍ ZO SLOVENSKÉHO JAZYKA  A  SLOHU

1. Jazykoveda. Komunikácia. Zvuková rovina jazyka.
• systém slovenských hlások
• fonetika, fonológia
• samohlásková skupina,
• fonéma, graféma, hláska
• znelostná asimilácia, zásady spodobovania, výslovnosť spoluhláskových skupín
• diakritické znamienka, interpunkčné znamienka
• jazykový systém, podsystémy - jazykové roviny
• jazykové disciplíny, skúmajúce zvukovú a písomnú podobu reči a ich základné jednotky
Jazykoveda. Lexikálna rovina jazyka.
• lexikológia
• sémantický trojuholník (pojem, slovo, predmet)
• lexikálny význam slova, gramatický význam slova, vzťahy medzi lexikálnymi významami slov
• slovo a slovná zásoba, systém v slovnej zásobe, internacionalizácia slovnej zásoby
• homonymá, synonymá, antonymá, opozitá, paronymá, polysémia
• lexikografia, slovníky, druhy slovníkov
• slovná zásoba národného jazyka – individuálna slovná zásoba
• aktívna slovná zásoba, pasívna slovná zásoba, jadro slovnej zásoby
• štýlové rozvrstvenie slovnej zásoby podľa príslušnosti k štýlovej vrstve, podľa expresivity, podľa
spisovnosti…
• viacslovné pomenovania, združené pomenovania, ustálené slovné spojenia, frazeológia
• zmeny v slovnej zásobe – preberanie slov, zmena významu slova, tvorenie nových slov
• prenášanie významu slov – metafora, metonymia, personifikácia
• obohacovanie slovnej zásoby – tvorenie slov odvodzovaním. Skladaním, skracovaním, skratky,
značky, univerbizácia, multiverbizácia
• spôsoby obohacovania slovnej zásoby – prenášaním významu, tvorenie slov skracovaním, značky,
skratkové slová

2. Morfologická rovina jazyka.
• gramatický tvar
• podstatné mená – plnovýznamový slovný druh; vetnočlenská platnosť; vzor: kuli; gazdiná
• menné gramatické kategórie
• singulár, plurál
• nominatív, genitív, datív, akuzatív, vokatív, lokál, inštrumentál
• klasifikácia slovných druhov (plnovýznamové – neplnovýznamové, ohybné – neohybné, s
vetnočlenskou platnosťou – bez vetnočlenskej platnosti)
• určenie slovnodruhovej a syntaktickej platnosti slov v texte, uplatňovanie gramatických kategórií
• prídavné mená – plnovýznamový slovný druh; vetnočlenská platnosť
• zámená – plnovýznamový slovný druh; vetnočlenská platnosť; druhy zámen; zvratné zámená
– základné, privlastňovacie; vymedzovacie zámená; neurčité zámená
• číslovky – plnovýznamový slovný druh; vetnočlenská platnosť; druhy čísloviek; skupinové
číslovky
• slovesá – plnovýznamový slovný druh; vetnočlenská platnosť; slovesné gramatické kategórie -
rod; čas - historický prézent; neplnovýznamové slovesá – sponové, modálne, fázové, činnostné,
stavové, rod činný, trpný;
• neurčitok, prechodník, príčastie, odlíšenie neplnovýznamových slovies v texte
• príslovky – plnovýznamový slovný druh; vetnočlenská platnosť
• predložky – neplnovýznamový slovný druh; vetnočlenská platnosť
• spojky – neplnovýznamový slovný druh; vetnočlenská platnosť; priraďovacie – zlučovacie,
stupňovacie; vylučovacie, odporovacie, podraďovacie
• častice – neplnovýznamový slovný druh; vetnočlenská platnosť
• citoslovcia – neplnovýznamový slovný druh; vetnočlenská platnosť

3. Syntaktická rovina jazyka.
• vety podľa obsahu/modálnosti (oznamovacia, opytovacia, rozkazovacia, želacia, zvolacia)
• hlavné vetné členy; vetný základ – slovesný, neslovesný;
rozvíjacie vetné členy – priamy predmet, nepriamy predmet; prístavok, doplnok
• prisudzovací sklad, priraďovací sklad; určovací sklad
• polovetná konštrukcia – s prechodníkom, s príčastím, s neurčitkom, transformácia vety na polovetné
konštrukcie
• významový, gramatický a rytmický činiteľ slovosledu
• odchýlky od vetnej stavby – elipsa, vsuvka, využitie v jazykovom prejave, identifikácia v texte
• priraďovacie súvetie – zlučovacie, stupňovacie, odporovacie, vylučovacie
• podraďovacie súvetie – vedľajšia veta: prísudková, podmetová, predmetová, príslovková miestna,
príslovková časová, príslovková príčinná, príslovková spôsobová, prívlastková, doplnková
• zložené súvetie
• určenie druhu priraďovacieho a podraďovacieho súvetia a druhu vedľajšej vety v texte
• slovosled – významový, gramatický a rytmický činiteľ
• interpunkcia v jednoduchej vete a v súvetí

4. Nadvetná syntax.
• nadvetná/textová syntax (názov, kapitola, odsek, úvod, jadro, záver)
• titulok

5. Jazykoveda. Sloh. Komunikácia.
• slohové postupy a slohové útvary (informačný, opisný rozprávací, výkladový/úvahový)
• jazykové štýly (hovorový, náučný, administratívny, publicistický, rečnícky, umelecký)
• transformácia textu z jedného žánru do druhého
• štylistika
• štýlotvorné činitele – téma, autor, situácia, funkcia, adresát
• slohotvorný process
• analýza textu – obsah textu, forma textu, autorský zámer
• kľúčové slová
• súvislé texty – nesúvislé texty
• efektívna komunikácia
• umelecký opis
• slohové útvary – žiadosť, dotazník, štruktúrovaný životopis, objednávka, potvrdenie, informačný leták, predtlače – prihláška, zápisnica, splnomocnenie
• charakteristika, druhy charakteristiky, priama a nepriama charakteristika
• beletrizovaný životopis
• priama a nepriama charakteristika – charakteristika osoby
• úvahový slohový postup – úvaha
• výkladový slohový postup, výklad

6. Sloh. Práca s informáciami.
• jazyk, jazykový znak, jazykový systém, reč
• dorozumievacia /komunikatívna funkcia jazyka, estetická funkcia jazyka, poznávacia/kognitívna
funkcia jazyka
• text, analýza textu, obsah textu, forma textu, autorský zámer
• kontext
• funkcia prejavu
• súvislé texty, nesúvislé texty, literárne texty, neliterárne texty
• argumentácia
• informácia, vedľajšia informácia v texte, hlavná myšlienka, kľúčové slová
• spôsoby spracovania informácií – presná citácia, voľná citácia, parafráza
• konspekt, osnova z prečítaného alebo počutého textu, tézy
• zdroje informácií – nadpis, titulok, marginálie, resumé, anotácia, abstrakt, bibliografia, bibliografický
záznam, menný a vecný register, masmediálne komunikačné prostriedky, poznámky pod čiarou,
vysvetlivky

7. Učenie sa, učebný štýl.
• faktory ovplyvňujúce učenie sa
• efektívne zapamätávanie, kontrola plnenia plánu
• projektovanie vlastnej budúcnosti

8. Jazykoveda. Komunikácia. Zvuková rovina jazyka.
• intonácia, pauza – fyziologická, významová
• vedľajší slovný prízvuk
•mimojazykové prostriedky, tempo reči, frázovanie, modulácia hlasu
• ortoepia a ortografia

9. Jazykoveda. Významová/ lexikálna rovina jazyka.
• nárečové slová
• odborné názvy/termíny
• básnické slová

10. Tvarová / morfologická rovina jazyka.
•stupeň (prídavné mená a príslovky)

11. Nadvetná syntax.
• súdržnosť textu – konektory
• vetosled

12. Jazykoveda. Sloh. Komunikácia. Sloh a práca s informáciami.
• jazyková norma
• slohový útvar – žáner
• hybridizácia jazykových štýlov, slohových postupov, slohových útvarov
• fázy tvorenia prejavu, prezentácia prejavu
• kontext
• interpretácia textu
• spoločné a rozdielne znaky textov
• logické myšlienkové postupy - dedukcia, indukcia, komparácia, analýza, syntéza, analógia…

13. Sloh. Vývin jazyka
• mimojazykové prostriedky – gestika, proxemika
• spoločenské zásady jazykovej komunikácie
•devalvujúca komunikácia
•druhy otázok
• rozprávanie s využitím priamej reči (on-forma, ja-forma) ústne i písomne
• príležitostné prejavy – slávnostný príhovor/prejav, slávnostné otvorenie podujatia
• náučný prejav – prednáška, referát
• agitačný prejav – politická reč, súdna reč
• diskusný príspevok
• interpretácia textu
• spoločné a rozdielne znaky textov
• spôsoby šírenia informácií - propagácia, propaganda, agitácia, dezinformácia
• národný jazyk, cieľový jazyk, cudzí jazyk
• úradný (štátny) jazyk, jazyky národnostných menšín
• jazyková norma, kodifikácia spisovného jazyka
• A. Bernolák – kultúrna západoslovenčina
• Ľ. Štúr – stredoslovenské nárečie, štúrovčina
• M. Hattala
• platné kodifikačné príručky a ich využitie
• požiadavky slovenskej štátnej normy na vybrané písomnosti administratívneho štýlu (úradný list)
• indoeurópsky prajazyk indoeurópske jazyky
• staroslovienčina
• slovanské jazyky – východoslovanské, západoslovanské, južnoslovanské

14. Učenie sa.
• príprava projektu
• realizácia projektu
• prezentácia projektu
• použitie myšlienkových postupov - dedukcia, indukcia, komparácia, analýza, syntéza, analógia

Sponzori