Maturita

Príprava a administrácia ŠTÁTNEJ MATURITNEJ SKÚŠKY je prioritnou úlohou NÚCEM - NÁRODNÉHO ÚSTAVU CERTIFIKOVANÝCH MERANÍ VZDELÁVANIA SO SÍDLOM V BRATISLAVE.

Na WEB STRÁNKE NÚCEM nájdete:

• ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O  MATURITE 2010
  

• CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z FYZIKY
  

NOVÁ KONCEPCIA MATURITNEJ SKÚŠKY

ÚVOD

Tento materiál je výsledkom riešenia úlohy týkajúcej sa transformácie maturitnej skúšky. Nadväzuje na skôr stanovenú úlohu “Projekt novej koncepcie maturitnej skúšky v gymnáziách” riešenú v ŠPÚ a koncepčne ho rozširuje na všetky druhy stredných škôl, ktorých vzdelávanie sa končí maturitnou skúškou.

Pri tvorbe predkladaného materiálu sa použili:

• prehľad vývoja maturitných skúšok u nás od roku 1918
• analýza súčasnej podoby maturitnej skúšky
• analýzy výsledkov monitorov 1999 a 2000
• sociálno-ekonomické a demografické východiská inovácie maturitnej skúšky
• medzinárodné skúsenosti
• doterajšie skúsenosti v hľadaní ciest inovácie maturitnej skúšky (Slovenskej asociácie učiteľov anglického jazyka a Metodického centra v Bratislave)
• Návrh koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike (projekt “MILÉNIUM”)

Predkladaný návrh vychádza z koncepcie súčasnej maturitnej skúšky a prezentuje vízie potrebných požiadaviek na nových maturantov v blízkej budúcnosti. Navrhované inovácie sú odôvodnené potrebami súčasnej a najmä budúcej mladej generácie a sú kompatibilné s trendmi vo sfére vzdelávania väčšiny európskych krajín.  

PREČO JE POTREBNÁ INOVÁCIA MATURITNEJ SKÚŠKY

Maturitná skúška má overiť dosiahnuté výsledky výchovy a vzdelávania absolventov stredných škôl. Súčasne má overiť predpoklady a pripravenosť absolventov na vysokoškolské štúdium alebo na uplatnenie sa v budúcom povolaní. Svojimi požiadavkami má ovplyvňovať skvalitňovanie výchovno-vzdelávacieho procesu, počas ktorého sa žiak na jej vykonanie pripravuje. Úspešné vykonanie maturitnej skúšky má umožniť absolventovi získať osvedčenie o dosiahnutom stupni vzdelania ako podmienky jeho vstupu na vysokú školu, resp. na kvalifikovaný výkon povolania. Preto maturitná skúška má byť objektívnym meradlom vedomostí, zručností a všeobecných kompetencií absolventa strednej školy. Súčasná maturitná skúška tieto požiadavky v dostatočnej miere neplní. Medzi jej najzávažnejšie nedostatky patrí:

• nízka validita

• malá objektivita

NÍZKA VALIDITA maturitnej skúšky znamená, že nedostatočne vypovedá o tom, do akej miery absolvent splnil výchovno-vzdelávacie ciele daného typu školy. Málo vypovedá aj o tom, či je absolvent schopný úspešne pokračovať v ďalšom štúdiu na zvolenej vysokej škole, alebo sa uplatniť v praxi. Požiadavky maturitnej skúšky nedostatočne zohľadňujú zmenu nárokov na kvalitu vzdelania v zmenených ekonomicko-spoločenských podmienkach života po r. 1989, na zmenu kvalifikačných predpokladov, flexibilnosť v profesionálnej činnosti a schopnosť uplatnenia sa na trhu práce. Príčinou všeobecne konštatovanej nízkej validity maturitnej skúšky je nedostatočný dôraz na preukázanie schopnosti absolventa tvorivo využívať získané vedomosti a zručnosti pri riešení problémov a úloh. Nesystémovým je overovanie len časti všeobecných kompetencií absolventa. Prispieva k tomu nepostačujúci počet predmetov maturitnej skúšky, prípustná jednostrannosť výberu voliteľných predmetov a nedostatočný časový rozsah konania skúšky v jednotlivých predmetoch.

MALÁ OBJEKTIVITA maturitnej skúšky prispieva k tomu, že výsledky maturitnej skúšky žiakov rôznych škôl sú prakticky neporovnateľné. Malá objektívnosť spôsobená nedoriešením problému štandardných požiadaviek na vedomosti, zručnosti a všeobecné kompetencie absolventa, takmer úplne interným charakterom skúšky  a (s výnimkou vyučovacieho jazyka a literatúry) absentujúcou písomnou formou skúšky. Neštandardnosť požiadaviek je podporovaná platnou legislatívou, podľa ktorej si sama škola, presnejšie vyučujúci a skúšajúci učiteľ v jednej osobe určuje obsah skúšky. Navyše samotná skúška je prakticky úplne internou záležitosťou, jedna osoba (predseda) v maturitnej komisii najmä ak nie je v danom predmete skúšky odborníkom, nedokáže zabezpečiť nestrannosť hodnotenia žiaka. Chýbajú kritériá na hodnotenie výsledkov skúšky, ktoré by objektívne zohľadňovali prácu žiaka počas celého štúdia. Malá objektivita a nízka výpovedná hodnota maturitnej skúšky spôsobujú, že vysoké školy nepovažujú túto skúšku za dostatočnú záruku pripravenosti na vysokoškolské štúdium. Aby maturitná skúška splnila požiadavku potrebnej validity a objektivity, aby bola reálnym, dokladom o splnení všetkých závažných výchovno-vzdelávacích cieľov stredoškolského štúdia a pripravenosti žiakov na ďalšie štúdium alebo uplatnenie sa v praxi, je potrebné, aby to bola skúška štandardizovaná a čiastočne externá.

Štandardizácia by sa mala týkať obsahu a cieľových požiadaviek na vedomosti, zručnosti a všeobecné kompetencie absolventa. Štandardy, či katalógy cieľových požiadaviek v jednotlivých predmetoch, by mali byť výsledkom zhody medzi komunitou odborníkov, učiteľskou a rodičovskou verejnosťou.

EXTERNÝ CHARAKTER SKÚŠKY by mala zabezpečiť štátom garantovaná, centrálne vypracovaná, vo všetkých stredných školách (alebo na iných miestach na to určených) v rovnakom čase zadaná, pod externým dozorom konaná a externe vyhodnotená písomná časť skúšky. Návrh nového modelu maturitnej skúšky predpokladá, že poslaním externej časti maturitnej skúšky bude okrem posúdenia a zhodnotenia dosiahnutej úrovne schopností absolventa aj úplné akceptovanie jej výsledku vysokými školami ako súčasti prijímacieho konania. Ak táto podmienka nebude prijatá, externú časť maturitnej skúšky ako jej novú súčasť, rodičovská, odborná a ostatná verejnosť neprijme. Možnosť overiť všeobecné vzdelanie absolventa a jeho pripravenosť na ďalšie štúdium alebo pre prax v potrebnom rozsahu a hĺbke by mala zabezpečiť nová štruktúra predmetov maturitnej skúšky – rešpektujúca väčší počet zdôvodnene určených povinných predmetov, viacero skupín voliteľných predmetov, ako aj zvýšenie časovej dotácie na konanie maturitnej skúšky v jednotlivých predmetoch.  Problematiku inovácie, resp. tvorby nového modelu maturitnej skúšky treba riešiť na legislatívnej úrovni príslušnou normou o spôsobe ukončovania štúdia na stredných školách. Na legislatívnej úrovni by mala byť riešená aj otázka akceptácie maturitnej skúšky vysokými školami pri prijímacom konaní. Uvedené konštatovania jednoznačne potvrdzujú, že treba doplniť funkciu maturitnej skúšky, inovovať jej ciele, obsah, štruktúru, ako aj formu.