Silvia BREZOVSKÁ (2010/2011)

Veľké oči, malý nos,
kričala som o pomoc.
Úzke pery, holé hlavy,
prišli ku mne a hneď ma vzali.
Vesmírne lode sťa veľké taniere,
s úsmevom ignorovali moje maniere.
„Prichádzame v mieri,“ znelo ich motto,
dookola to opakoval ich kapitán, pán Oto.
Vzali ma do lode a ponúkli mi čaj,
bolo  to najlepšie, čo majú, vraj.
Leteli sme minútu, možno dve,
pripadala som si ako v bláznivom sne.
Pristáli na planéte Mars a vyviedli ma von,
uprostred plošiny stál obrovský zvon.
Pán Oto s úsmevom zacingal melódiu neznámu,
zrazu sa hromada Marťankov postavila do radu.
Každý jeden ma veselo privítal,
každý jeden si ma skúmavo prezeral.
Pozvali ma do hradu z červeného kameňa,
nechali ma ochutnať vodu z modrého prameňa.
Prívetiví Marťankovia ma nechali pravdu objaviť,
o tom, že je voda na Marse ma nechali sa presvedčiť.
Zažila som na Marse jeden prekrásny deň,
až kým mnou nemyklo a budík neprerušil môj sen.